Bosworth Toller's

Anglo-Saxon

Dictionary online

pyngan

  • verb [ weak ]
Dictionary links
Grammar
pyngan, p. de
To prick
Show examples
  • Punctus a pungendo dicitur;

    forðan ys se prica gecweden, forðan hé pingþ oððe pricaþ, Anglia viii.
      317, 18.
  • Seó rǽding pingþ ðæne scoliere mid scearpum pricele,

      308, 1.
  • Hé wærlíce hine pynde mid sumum wordum

    animum pungant,

      Past. 40, 5 ; Swt. 297, 8.
Etymology
[Arthur up mid his spere ... and pungde uppen Frolle þar he was on grunde, Laym. 23933. From Latin pungere.]
Linked entries
v.  pungetung.
Full form

Word-wheel

  • pyngan, v.